Od narodenia národného dejateľa a spoluzakladateľa Matice slovenskej
Gustáva Kazimíra Zechentera-Laskomerského, ktorý sa aktívne zúčastňoval
aj na literárnom živote, uplynie v pondelok 4. marca 200 rokov.
Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský sa narodil 4. marca 1824 v Banskej
Bystrici. Pochádzal z rodiny banského úradníka a správcu huty. Keď mal
päť rokov, rodina sa presťahovala do neďalekej Ponickej Huty, kde
absolvoval ľudovú školu.
V rokoch 1832 - 1840 navštevoval katolícke gymnázium v Banskej Bystrici.
Potom študoval filozofiu na akadémii vo Vacove a na Filozofickej
fakulte univerzity v Budapešti. V roku 1842 sa stal poslucháčom
Lekárskej fakulty budapeštianskej univerzity a od roku 1846 študoval
medicínu vo Viedni, kde získal v roku 1850 doktorát.
Už počas štúdií v Budapešti sa zúčastňoval na národných podujatiach, bol
zástancom štúrovskej spisovnej slovenčiny. I keď priamo nepatril do
štúrovskej skupiny, inklinoval k jej politickému a ľudovýchovnému
programu. V rokoch 1848 - 1849 sa zapojil do revolučného diania už v
čase marcového povstania vo Viedni.
Bol jedným zo zakladajúcich členov Matice slovenskej a v rokoch 1863 -
1875 člen jej výboru. Rovnako aktívne sa podieľal na činnosti Muzeálnej
slovenskej spoločnosti.
Ako lekár pôsobil najskôr v Banskej Bystrici, potom v Brezne a od roku
1868 až do svojej smrti v Kremnici. Popri práci lekára sa Gustáv Kazimír
Zechenter-Laskomerský venoval literatúre, geológii i botanike, a veľkú
záľubu mal aj v kreslení.
Používal viacero pseudonymov ako napríklad Ďuro Pinka, Štefan Pinka, Dr.
Lesobuch, ale pseudonym Laskomerský používal ako súčasť svojho mena.
Išlo o pomenovanie neveľkého vrchu Laskomer (632 m n. m.) na východnom
okraji Kremnických vrchov.
Literárne debutoval cestopismi z Chorvátska a Balkánu, neskôr písal
pútavé cestopisné črty zo Slovenska. Už v týchto textoch na pomedzí
beletrie a dokumentárnej prózy prejavil svojský štýl kritického
pozorovateľa, ktorý plnšie rozvinul v početných krátkych prózach.
Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský, ktorý sa priatelil s českou
spisovateľkou Boženou Němcovou, písal celé roky do Sokola, Orla a
Černokňažníka (prvý slovenský humoristický časopis) krátke humoristické
črty, žartovné listy, fejtóny a anekdotické príbehy, v ktorých
pranieroval tienisté stránky života.
Vrcholom jeho celoživotnej tvorby je Vlastný životopis. Dielo, v ktorom
podal objektívne svedectvo o sebe a svojej dobe vychádzalo najskôr na
pokračovanie v Slovenských pohľadoch (1911 - 1915), knižne vyšlo v roku
1956 pod názvom Päťdesiat rokov slovenského života. Laskomerský je tiež
autorom novely Lipovianska maša s podtitulom Rozprávka zo života ľudu
slovenského, ktorou sa zaradil medzi priekopníkov realistickej prózy.
Od mladosti prejavoval záujem o geológiu, mineralógiu, speleológiu a
botaniku. V roku 1875 vypracoval prvú geologickú mapu so slovenským
názvoslovím.
Rád tiež maľoval, kreslil krajinky, detailné plány, náčrty a nákresy
lokalít, kde pôsobil. Portrétoval rodinných príslušníkov, priateľov,
maľoval portréty, podobizne svätých, aj väčšie figurálne kompozície ako
napríklad oltárne obrazy alebo výjavy zo života baníkov. Dva obrázky
horehronských drevorubačov daroval aj Božene Němcovej, ktorá prišla na
Horehronie zbierať ľudové rozprávky, povesti, piesne a zvyky slovenského
ľudu.
Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský, národný dejateľ s neobyčajne
širokým záberom, zomrel 20. augusta 1908 v Kremnici vo veku 84 rokov.